Ako vstúpiť do niekoho srdca

Nech vás pri tomto nadpise napadla akákoľvek odpoveď, pravdepodobne máte pravdu. Je viac spôsobov, ako sa dá posilniť vzťah medzi dvomi ľuďmi.

Je však jedna vec, ktorá pôsobí, myslím, že bez výnimky.

To najviac, čo môžeme niekomu dať, je náš skutočný záujem. A rovnako si toho človeka ním vieme aj získať. Možno som teraz nepovedal nič nové, ale pozrime sa na to, ako sa takýto úprimný záujem dá prejaviť.

Nebudeme si dnes opisovať to, ako často máme na toho druhého komunikovať. Ani si nebudeme hovoriť o každodenných drobnostiach, ktoré pre toho druhého robíme, alebo by sme mali. Nebudeme si hovoriť ani o tom, ako mu máme pomáhať, ani ako sa o neho starať.

Povieme si o tom najdôležitejšom. Ako sa dostať do jeho srdca.

Sme zvyknutí sa s blízkymi rozprávať o rôznych veciach. Je však niečo, čo väčšina ľudí nerobí. Veľmi málo sa zaujímame o to, čo dotyčný cíti. Čo si myslí, čo nosí v hlave, čo nosí v srdci, po čom túži a ako sa cíti vo svojom živote celkovo. A práve záujmom o tieto veci vzbudíme v ňom radosť, že v nich nie je sám. Darujeme mu ten najvyšší druh záujmu, aký vôbec existuje.

Dá sa to urobiť vcelku jednoducho. Pri bežných debatách, hlavne pri náročnejších situáciách, sa ho na to opýtajme.

Dajme mu napríklad otázku: „A ako sa z toho cítiš?“ Alebo: „A čo si o tom myslíš?“

Cieľom nie je vždy rozviesť debatu. Ani zmeniť jeho názor a presvedčiť ho o svojom názore. Niekedy len stačí nechať ho rozprávať a ticho počúvať. Nehodnotiť, nepovzbudzovať, iba sa zúčastňovať jeho prejavu a dávať najavo spoluúčasť.

Často pri tom môžeme byť aj sami prekvapení, ako sa nám ten druhý otvorí. Naraz zistíme, že náš partner, či dokonca naše dieťa nosí v hlave veci, o ktorých ani netušíme. A čím menej mu do toho „kecáme“, tým viac sa otvorí. Stačí iba dávať doplňujúce otázky, ktoré začínajú slovami „prečo“ a „ako“.

„Prečo si to myslíš?““

„Prečo to tak vidíš?“

„Ako by si chcel, aby to bolo?“

Takýmto skutočným záujmom, pri ktorom toho druhého nesúdime, neradíme mu, neprotirečíme, či nepresviedčame, sa vieme dostať do jeho srdca.

Veľmi podobne to funguje aj v dlhoročných vzťahoch. Asi ťažko budeme viesť po 20-ich rokoch s manželkou konverzáciu, ktorá bude o zisťovaní záľub toho druhého.

Tým najpútavejším, čo aj o 50 rokov ten vzťah udrží krásnym, je zdieľanie svojich pocitov, názorov, túžob, či myšlienkových pochodov.

Pokiaľ sa budeme zaujímať o pocity toho druhého rovnako, ako o svoje, budeme naše vzťahy budovať neustále a neustále ich budeme aj upevňovať.

Viac o tejto téme a mnohých ďalších píšem v knihe Ako to s ním zvládnuť